Po piatich dňom práce v odevnom sklade a piatych minutých balíčkoch vreckoviek denne, som si povedala, že moja hviezda žiari predsa len v inej galaxii. Nebudem čakať ako teliatko v stáde, či ma moja drahá agentúra nechá zarobiť viac, ako len na ich potrebný nájom a potom každý deň žiť v obavách či ma zavolajú do práce. Úprimne povedané agentúra len ťažila z neznalosti pomerov a nízkej prípadne žiadnej jazykovej znalosti angličtiny prindišov za prácou do Manchestra. V bytovke kde som bývala, takto fungovalo celé osadenstvo. Báli sa o prácu, ale nikto nechcel chytiť svoj osud za pačesy vlastnou rukou.
Hneď prvý víkend som sa vydala do ulíc so životopisom v ruke a začala obiehať hotely. Rozdala som okolo pätnásť c.v.-čiek. Niekde milé tváre s úsmevmi, inde kyslé škúlenie čo otravujem, keď nemám príslušné skúsenosti. Na recepcii posledného hotela stál pri recepčnom pulte chlapík, ktorý ma hneď oslovil. Pár formálnych viet. Dohodnuté. Vypochodovala som ako kráľovná z hotela, lebo som sa práve dozvedela, že nastupujem na druhý deň na housekeeping department ako chyžná. Nevedela som si vôbec predstaviť čo všetko obnáša taká práca, ale to mi vôbec v daný moment nevadilo.
Nasledujúci deň som doplnila prevažne poľský team chyžných v čiernej rovnošate a začala po tréningu riadiť samostatne stále sa zvyšujúci počet izieb v boutique hoteli. Konečný počet izieb bol číslo štrnásť. Niekedy viac niekedy menej, podľa toho ako bol hotel obsadený. Izby boli ladené do čierno červena, veľa skla, zrkadiel, antikóru, čierneho nábytku a to všetko na tmavom koberci. Takže som mala každý deň práce nad hlavu, aby všetko vyzeralo ako zo škatuľky. Končila som vždy unavená, spotená, tešiac sa na posteľ a blahodarný spánok. Prvé týždne boli naozaj ťažké. Nebola som zvyknutá na prácu kondične. To mi však nekazilo dojem, že som sa cítila ako princezná, ktorá otvárala každý deň svojich štrnásť komnát so svojimi prekvapeniami. Od priam nedotknutej izby distingvovaných hostí až po atómový nálet ubytovaných prasiat. A nezanedbateľné výhody nového zamestnania, bolo tam teplúčko, konverzovať po anglánsky som mohla o sto šesť (v sklade som musela hrať hru o nemej panne, tam bola komunikácia zakázaná), nikto mi nemeral cik-pauzu ani obed-break. Dokonca som našla liek na strašiaka ženského pozadia. Môj zadoček a stehná razantne strácali prejavy celulitídy, keďže som celé dni v rytmickom pokluse riadila izby.
Vrele odporúčam takýto druh pohybovej aktivity, samozrejme, že len dočasne. Zajačie úmysly mnou len tak lomcovali.
