reklama

Britské zákony džungle

Ako každá milovaná dcéra svojich rodičov, som sa vracala na Vianoce domov k mojim blízkym. Nechcela som riskovať, že by som ostala a grúlila v už aj tak dosť dažďovo-zaslzenom Manchestri. Na letisku som musela svoju povestnú nadváhu odušu argumentovať plným kufrom darčekov pre rodinu a cestou späť zase plným kufrom cukroviniek/mlsotiniek od babky a maminy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu
(zdroj: Foto by David Lachapelle)

Tých pár týždňov dovolenky na rodnej hrudi ubiehalo vždy ako z rýchlika. Radostno-povinné návštevy u babky, pokec s kamarátkami pri káve, účasť na vianočných trhoch, oprášenie ski štýlu a la Herminátor, nadýchanie sa tej pravej vianočnej atmosféry na snehu a v mínus päťnástich stupňoch. A hlavne maximálne vybúchanie sa z peňažných zásob. Už v manchestrovskej letiskovej hale po návrate zo Slovenska som si opakovala zabudnutú rutinu na prežitie na ostrovoch. I keď s pokojom v duši, ale vždy smutná, že som opäť v cudzine, kde som už bola ako profesionálka. Už som predsa vedela, čo si nemám všímať a čo je bežným zvykom v anglickej džungli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po prvé nebudem smutná, počasie nebudem riešiť, veď usmiatych a milých tvárí je tu viac aj na úradoch, poštách, bankách, v obchodoch. Ešte sa mi aj ospravedlnia, že nemajú tovar, ktorý som práve nenašla na ich obchodných pultoch. Nebudem váhať, keď nájdem nejaký môjmu oku lahodiaci módny výstrelok. Musím si ho hneď kúpiť. Ináč budem odchádzať s dlhým nosom, nakoľko kúpna sila Angličaniek je väčšia ako Sloveniek a tovar sa rýchlo míňa. Pri prechode pre chodcov sa nebudem splašene ako teliatko obzerať na všetky strany, ale pekne zprava doľava. V autobuse doubledekri nebudem chodiť na poschodie, ale ostanem radšej dole, lebo neviem zvládnuť pochod po schodoch za jazdy. Stačilo niekoľko takých jázd, keď som bola nováčik v Manchestri. Bola som ohúrená takouto jazdou a vždy som pri výstupe na schodoch zahučala. Na autobusových zastávkach musím kývať na vodičov autobusu. Nie preto, že k niektorému z nich prechovávam vrúcne sympatie, ale preto, že ak si autobus kývnutím nezastavím, môžem sa rozlúčiť s tým, že sa niekam dostanem. Nebudem automaticky strkať slovenskú nabíjačku mobilu do anglickej zásuvky, ale zoberiem si korekciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V discobaroch budem vždy pri vstupe mávať ochrankárom mojím ID (občianskym preukazom) a nebudem mať obuté biele botasky. Pretože iba tieto splnené atribúty ma pustia na tanečný parket. V žiadnom prípade si neponesiem otvorenú fľašu alkoholu v ruke na ulici, ináč by som si koledovala o mastnú pokutu aj s autogramom miestneho policajta na pokutovom bločku. To isté platí aj pre zapálenie si cigarety v akomkoľvek bare, pube či reštaurácii. Nebudem vyvaľovať oči na mužskú ruku položenú na zadnici druhého chlapa, či držiace sa dve ženy v objatí. Viem predsa, že Gay Village štvrť je veľmi cool a in, bez ohľadu na orientáciu návštevníkov. Nebudem nechápavo skenovať devy vystajlované v mimi šatočkách s holým chrbtom a v letných sandálikoch, keď ja mrznem v hrubej bunde a na ruky si dávam rukavice a okolo krku si omotávam šál. Ani udivene sledovať seniorov zabávajúcich sa nonšalantne v miestnych puboch, keď najväčšie percento kultúrneho vyžitia mojej babky spadá na sledovanie telenoviel a nie vykrúcanie sa niekde po podnikoch. Jednoducho už som nezaváhala pri žiadnom kroku na anglickej zemi. Tým pádom som sa vyhla známemu zákonu džungle, kto zaváha než.re.

Viktoria Valhoferova

Viktoria Valhoferova

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cor unum et anima una {Jedno srdce a jedna duša} Zoznam autorových rubrík:  Nový život za La Manche(om)Taká obyčajná rodinkaDivers

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu